Príručka bezohľadného parkovania a neprispôsobivého chodca

Autor: Beata Palmontová | 3.2.2014 o 21:40 | (upravené 3.2.2014 o 22:12) Karma článku: 5,72 | Prečítané:  1005x

Kto pozná problematiku parkovania v Bratislave vie, že je to nekonečný príbeh, na základe ktorého vznikajú zbytočné konflikty medzi nami chodcami a vodičmi áut. Každý kto tu býva vie, že mu „chvíľku“ potrvá, kým si nájde voľné miesto pre svoje auto (napr. ak parkovacie miesto nemá zaplatené). Niektorí naši spoluobčania však vôbec nerešpektujú predpisy a práva chodcov a parkujú na chodníkoch alebo na takých miestach, kde je to zakázané. Keď je problém s parkovaním, treba rátať aj s tým, že si auto nezaparkuje priamo pred domom, ale dajme tomu 200m od vchodu.

Dnes (02. 02. 2014) som sa vybrala na prechádzku, išla som veľmi opatrne, keďže sa všade šmýkalo. Podmienky na prechádzku neboli veľmi vhodné, no ale čo nespraví človek pre svoje zdravie? Ako som sa prechádzala, dostala som sa ku koncu chodníka, kde sa dá prejsť na druhú stranu ulice. Avšak koniec chodníka bol zabarikádovaný, „samozrejme“ autom. Pýtala som sa sama seba, ako môže byť niekto taký bezohľadný a nerešpektovať pravidlá? Ako si môže vodič dovoliť nerešpektovať svojich spoluobčanov chodcov, mamičky s kočíkmi, starších ľudí a ľudí vôbec?! Preto som sa rozhodla „zasiahnuť“ a zdvihnúť autu stierače, aby som vodiča toho auta upozornila na jeho nesprávny prístup a hlavne som chcela dosiahnuť, aby sa dotyčný pozrel do seba a uvedomil si, že svojim konaním mohol niekomu ublížiť, aj keď nepriamo. V tom momente vybehli neďaleko od miesta diania z podniku dvaja chlapi a začali na mňa hučať čo si dovoľujem a že si tam auto zaparkovali len na chvíľku a či im zaplatím stierače ak ich zlomím. Bola som rozčarovaná, že ešte oni sa hnevajú a oni sú urazení a opýtala som sa, či mi zaplatia liečbu ak sa pošmyknem, lebo nám chodcom blokujú chodník. Asi som sa s nimi vôbec nemala dať do reči, ale človeku hneď v takejto situácii vyskočí tlak. Podotýkam, že na konci ulice nebolo žiadne iné miesto na prechod a musela som prejsť na druhú stranu ako nejaký artista. Teraz už viem, že v momente, keď uvidím nejaké auto parkovať krížom cez jedinú odhrabanú cestičku v snehu na chodníku, tak nemá zmysel upozorňovať vodiča, lebo on o nesprávnom parkovaní vie a je mu to väčšinou jedno. Stále je však otázne, dokedy budú takíto ľudia bezohľadní, dokedy musíme trpieť ich návyky, do akej miery môžeme resp. musíme zasahovať, či máme byť slepí a hluchí a tváriť sa, ako keby sa nič nestalo?! Kedy konečne začneme rešpektovat jeden druhého?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?